Jedno miesto sa z tejto scény výrazne vymaňuje. Zrejme by bolo výrazné kdekoľvek. Asi 20 minút autom z hlavnej autobusovej stanice, priamo na pobreží, stojí nad zemou obrovská ozubená konštrukcia. V textoch o budove po internete koluje jeden vtip - keď vztyčovali jej tri základné piliere, Sovietsky zväz musel vysvetľovať Turecku, že to rozhodne nie je nová raketová základňa.
Od kedy svet začal objavovať nezvyčajné stavby sovietskeho bloku, nájdete túto budovu v každej knihe na túto tému alebo v zoznamoch najšialenejších budov sveta. Zaslúžila si dokonca obálkovú fotografiu na výpravnej publikácii Frédérica Chaubina CCCP: Cosmic Communist Constructions Photographed. Stavba, ktorá vyzerá doslova ako zaparkovaná vesmírna loď, sa volá Kurpaty a slúži ako dovolenkový rezort. Miestni však stále uprednostňujú skôr pôvodný názov - sanatórium Družba.
Okrem výzoru si môže návštevník zo Slovenska všimnúť ešte dve veci. Prvou je povedomá atmosféra. Necítite sa tu ako v dovolenkovom hoteli. Ak si odmyslíte bombastickú konštrukciu, štýl a použité materiály evokujú bežný československý kultúrny dom alebo školu z neskorých 80. rokov. Druhá vec je zaujímavejšia a čiastočne vysvetľuje prvú. Pamätná tabuľa vedľa vstupných dverí má časť napísanú v latinke a dozviete sa z nej, že “Družba” v z názve jednej z najzaujímavejších znovuobjavených stavieb modernej architektúry znamená partnerstvo práve s Československom.
V Češtine sú latinkové verzie navigačného systému, aj hotelový bar sa volá Vltava. Nečudo, Česi z ostravského hutného koncernu vraj pomáhali budovu stavať a tri základné piliere majú byť pôvodne československé silá. Robotníci z ostravských hút sem údajne roky chodili na rekreácie. Česko tu nežije len v minulosti, doteraz sa tu čapuje české pivo Černovar a Pražačka.
Družbu otvorili päť rokov od momentu, kedy ju začali projektovať. Napriek zložitým podmienkam je použitá konštrukcia stojaca na troch pileroch vraj schopná udržať budovu aj pri silnejšom zemetrasení.
Tri nosné piliere sú komunikačné jadrá hotela, obsahujú výtahové šachty a schody. Piliere sú v hornej polovici obalené priestorom s telocvičňami, barmi alebo knižnicou všetko to je opláštené ozubeným prstencom. Každý zúbok je vlastne balkón - vpredu pre izby s výhľadom na more, vzadu pre zdravotnícku a správnu časť. Do hotela sa vcháda cez plastový tubus, v noci lemovaný farebnými svetelnými trubicami. Recepcia je vlastne najvyšším prstencom, nad ňou je už len jedálen - pre všetko ubytovanie a služby si musíte zvyknúť chodiť dolu. Architektom budovy je Igor Vasilevsky.
Fascinujúci je pohľad z lobby dolu - centrálny priestor medzi troma piliermi je zasklený a zhora vidíte prierez všetkými poschodiami. Dolu je veľké átrium plné schodíkov, za veľkou oponou sa nachádza sála odhadom pre 400 ľudí. Cez víkend tam premietajú pre hostí filmy, na nepohodlných červených sedadlách vám bude robiť spoločnosť neplánované skladisko pokazených postelí a chladničiek. Na celom tomto centrálnom priestore je zo spodu zavesený bazén s morskou vodou, ktorý má na strope sklenený priezor - je to (teraz už nefunkčná) fontána, ktorá dominuje átriu.
K stavbe zo sovietskych čias nevyhnutne patrí aj nízka kvalita. V budove nájdete nezmyselné poschodia o jednom metre štvorcovom, okná nikam, dvere na dvoch metroch nad zemou a v hosťom neprístupných častiach dokonca nedokončené či vôbec neudržiavané kúty.
