Toto sú naše Tatry: Odpadok za odpadkom

Autor: Radoslav Augustín | 28.5.2014 o 17:51 | (upravené 25.6.2014 o 15:18) Karma článku: 12,10 | Prečítané:  10828x

Šedo-biele kopce, ideálne v hmle. Lanovky, lyže a neistý pocit hrdosti. Možno to je približná predstava väčšiny Slovenska o Tatrách. Odmyslime si iniciatívy J&T, ktorá robí v Tatrách veľa masovoturistického dobra. No imidž, ktorý popri tom vyrába, dáva Tatrám zbytočne luxusný nádych. Ako vždy, reálny zážitok môže byť od reklamy veľmi odlišný. 

Nedávno sa s priateľmi vybrali pešo zo zastávky tatranskej električky na Popradské pleso. Nie je to žiadna ťažká turistika, väčšinu času idete po asfalte. Vodopády, vrchy a zástupy stromov po stranách míňate ako zasklené exponáty v múzeu. Pokocháte sa, idete ďalej. Príliš sa nezadýchate.

Vždy som mal pocit, že do tajného klubu ľudí, ktorí sa štverajú na kopce a trávia voľné dni v horách, patria len ušľachtilé bytosti, ktorí z ruky do úst kŕmia srnky a po ceste objímajú stromy. Prejsť zo zastávky električky pešo na Popradské pleso je veľmi ľahké a možno je to práve táto nenáročnosť, ktorá rozširuje prírodomilcov o širšie masy.

Presnejšie povedané, masy bordelárov.

Im zrejme defilé úkazov po stranách cesty pripomína skôr kráčanie nákupným centrom a míňanie obchodov. Pretože presne tak, ako v nákupných centrách zahadzujú obaly svojich žuvačiek, plechovky od energetických nápojov, cigariet a cukríkov, tu to robia tiež. Nie do koša, ale na zem. Odpadkové koše tu totiž nie sú. V našom krátkom pešom výlete patril okrem vodopádov k významným exponátom aj všetok neporiadok. Vrátane obrovskej, dažďom premytej a nasiaknutej použitej detskej plienky.

 

 

Chcel by som vedieť, čo sa deje v mysliach týchto ľudí, ktorí aj dajú pred nákupným centrom prednosť lesu, ale stále sú schopní bez mihnutia oka zachodiť v lese na zem plechovku. Aj dve, keď sú v dvojici. Čo presne je v ich hlavách, ktoré sa prišli potešiť prírodou, no zároveň ju ničia? Predstavujú si, že tí, čo objímajú stromy, chodia pred nejakou záverečnou s veľkým modrým igelitom?

Viem tolerovať servítky po použití prírodnej toalety. Inštalovať záchody na rušné turistické trasy v chránenom území je asi vážne problém a tú servítku dážď čoskoro rozpustí. No celú cestu vyhádzať na zem niekoľko desiatok obalov z hašlieriek, celú hodinu kráčania, obávam sa, že to musela v jednom šíku urobiť celá rodina.

Som presvedčený, že tu pomôže jediné - viesť za ručičku. Na začiatku trás vysvetliť, čo odpad spôsobuje, ukázať škaredé fotky,  a hoci aj dať možnosť odtrhnúť si vrecko na svoj odpad a odkladať ho tam. Zapálenejších vyzvať priamo na zbieranie. A na záver trasy, aby samo vrecko s pozostatkami Hašlieiriek neskončilo v tráve, pridať smetiak. Na tabuliach, ktoré sa počas trasy snažia chodcom približovať tvory, ktoré obývajú v okolí, spomenúť aj priateľskú výzvu na udržiavanie čistoty. A potom pravidelne chodníkmi previesť kombajn dobrovoľníkov s vreckami, ak sa tak už nedeje.

Nie luxus, ani štíty v hmle. Toto je skutočná galéria prechádzky Tatrami, výstava ignoranstva, ktoré sme si do prírody nainštalovali.

A ja, poučený, si nabudúce beriem vrecko na odpad.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Súdy v Trenčíne odmietajú riešiť Galkovu kauzu odpočúvania

Obžaloba na bývalého šéfa Vojenského obranného spravodajstva Pavla Brychtu leží na súde od februára 2016. Najvyšší súd mu teraz prikázal konať.

KOMENTÁRE

Česi mieria do čiernej diery Európy. Všetko pre korunu

Je možné, že šanca ľahkého vstupu do eurozóny zmizne.

AUTO

Anketa o Svetové auto roka 2018 sa ponesie v znamení SUV

Posledný ročník vyhral Jaguar F-Pace.


Už ste čítali?